Žiadne y, špeci hlásky, prízvuk á la Taliani... 5 naj zaujímavosti o našom nárečí!
Počúvame ho denno-denne, mnohí ním i často hovoríme. Reč je o zemplínskom nárečí, bez ktorého by ani Humenné nebolo Humenným. Ľubozvučná východniarčina má pritom taktiež svoje pravidlá, nad ktorými ste sa možno ešte nezamýšľali. Vyberáme pre vás 5 naj zaujímavostí :).
Hovoríme ním, ale píšeme už oveľa menej. Veď kde by sme ho aj v takejto forme využili… A práve preto sú mnohé pravidlá zemplínskeho nárečia pre nás veľkou neznámou. Tých pravidiel je naozaj veľa, preto ich tu nebudeme všetky rozpisovať. Aj z nich sme však vyberali do nasledujúcej päťky naj zaujímavostí o našom nárečí. Veď čítajte ďalej…
Žiadne Y
Ak našim nárečím chcete niečo napísať, nemusíte si lámať hlavu nad tým, aké i/y napísať. V zemplínskom nárečí jednoducho ypsilon neexistuje, takže sa všade dáva i. (kriscini, bandurki…)
Žiadne dĺžne
Rovnako si v našom nárečí nemusíte lámať hlavu ani nad dĺžňami. Kde ho treba dať a kde naopak nemá byť? Také čosi neexistuje a dĺžne jednoducho z textu úplne vynechávate. (kozare, kabat…)
Špecifické písmená
V spisovnej slovenčine ich nenájdeme. V zemplínskom nárečí však áno. Hovoríme o hláskach ś a ź, teda o mäkkých sykavkách. A tu sú príklady: iśče, suśed a podobne.
Ako v Rusku
Ja lačni… Toto používame mnohí a možno si to tak nejak ani neuvedomujeme, že podobne je to napríklad v ruštine. Ide o to, že tvary slovesa byť sa nahrádzajú osobným zámenom. V spisovnej slovenčine by to teda bolo: Som hladný.
Taliansky prízvuk
Ak by ste mali porovnať východniarsky prízvuk s ktorýmkoľvek na svete, aký by to bol? Podľa mnohých sa najviac podobá tomu talianskemu a môže za to najmä prízvuk na predposlednej slabike.
foto: ilustračné