V Zemplínskych Hámroch žali kribicu, zakryje domček deduška Večerníčka
Tradičná žatva ručným kosením sa v utorok (4.8.) konala v obci Zemplínske Hámre v okrese Snina.
Kosila sa špeciálna odroda raže s dlhými steblami, nazývaná aj kribica, ktorá sa v minulosti používala na slamené strechy a ktorá sa už dnes bežne nepestuje.
„Táto slama, tento materiál po vymlátení, bude použitý na zakrytie strechy v najvýchodnejšej časti Slovenska, v Novej Sedlici, kde sa nachádza národná kultúrna pamiatka, takzvaný domček deduška Večerníčka. V spojení s obcou Zemplínske Hámre sme sa dohodli, že túto slamu využijeme tam ako krytinu,“ uviedol za organizátorov Jaroslav Lechan z občianskeho združenia Košiar.
Náročná na počasie Kribica sa podľa neho kedysi využívala ako hlavná chlebovina, krmovina i krytina, takže z nej vznikal nielen dobrý ražný chlebík, ale aj slamené strechy.
„Je to ozimina, čiže sa seje na jeseň, tým pádom potrebuje kvalitné dažde, aby sa dobre zakorenila. Nie je náročná na pestovanie, ale je náročná na počasie, hlavne pre jej výšku, ktorá je až dva metre. Po dozretí, zhruba začiatkom alebo v polovici augusta, si vyžaduje ručné zožatie, zviazanie do snopov a následne poukladanie do takzvaných krížov alebo panákov. Zhruba po dvoch až troch týždňoch, keď je dostatočne suché osivo, sa môže mlátiť a následne viazať,“ vysvetlil Lechan.
Ražný chlieb z tradičnej pece
Na žatvu občianske združenie prinieslo chlieb z tejto raže, pečený v tradičnej hlinenej poľnej peci. Takýto chlieb je podľa Lechana nielen voňavý a chutný, ale aj dlhšie vydrží, keďže pomalšie kôrnatie.
Na utorkovej akcii sa zúčastnili desiatky ľudí, viacerí sa aj aktívne zapojili do prác. Starosta Zemplínskych Hámrov Ján Kepič priblížil, že kribicu alebo tiež svätojánske žito pestujú hlavne pre slamu.
„Zaujímavosťou je, že sme siali v neskorom období, až na Mikuláša v decembri, ale napriek tomu sa nám to celkom podarilo. Kribica sa ujala a dnes sme mohli žať peknú rovnú slamu, ktorá dorástla zhruba 1,6 – 1,7 metra,“ povedal.
Podujatie pripravili v spolupráci obec Zemplínske Hámre, Oblastná organizácia cestovného ruchu Horný Zemplín a Horný Šariš, OZ Košiar a neziskové organizácie Karpatské drevené cerkvi a Aevis.