Spoznajte tajomstvo hradu Čičva. Z Humenného to máte len na skok
Hrad Čičva nad obcou Sedliská je opradený mnohými legendami. Jeho hradby však ukrývajú aj zaujímavosti, o ktorých vie len málokto.
Múry zrúcaniny hradu Čičva nad obcou Sedliská v okrese Vranov nad Topľou ukrývajú tajomstvo. V múroch sa nachádzajú dva maskaróny, plastické motívy v podobe ľudskej tváre. Voľným okom sú rozoznateľné len po navedení človekom, ktorý o nich vie.
Ich prvotný účel nie je známy ani hradnému kastelánovi Ľubomírovi Hutkovi z občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva. Maskarón osadený do plášťa severovýchodnej bašty počas rozsiahlej prestavby hradu pri spevňovaní hradných múrov v 15. storočí je podľa jeho slov v skutočnosti gotická kamenná konzola zo 14. storočia.
Estetická funkcia
„Ide o pätovú konzolu pravdepodobne z pôvodnej gotickej rebrovej klenby, ktorá mohla, ale nemusela byť postavená niekde na hrade a počas rozsiahlej rekonštrukcie hradu bola rozobratá alebo zničená pri požiari alebo útoku na hrad,“ priblížil kastelán s tým, že konzola je ozdobená maskou. Keďže je však už dosť zvetraná, nie je zrejmé, či ide o zviera alebo tvár. Pozorný návštevník hradu ju dokáže nájsť nad okenným výklenkom v múre severovýchodnej bašty.
Druhým je neskorogotický maskarón z 15. storočia oválneho tvaru, zobrazujúci mužskú tvár s fúzami. „Do múra západného paláca bol umiestnený tiež pravdepodobne sekundárne, jeho pôvodné umiestnenie ani účel zatiaľ nepoznáme,“ doplnil Hutka. Tento maskarón sa nachádza približne v polovici hrany otvoru v stene v tvare U po pravej strane.
„Účel maskarónov bol najmä estetický, ozvláštniť priestor či fasádu, no traduje sa aj, že niektoré mali za úlohu aj odstrašovať prípadných útočníkov alebo odháňať od hradu zlé sily, démonov, diablov,“ uzavrel.
Kúsok z histórie
Hrad Čičva bol strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac než 60 obcí. V roku 1527 bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl a podpálil, pri požiari zhorel aj spomínaný archív. Hrad však znovu opravili a zrenovovali.
V roku 1575 sa v neďalekom Vranove nad Topľou konala svadba Františka Nádašdyho s Alžbetou Báthoryovou, ktorá sa do legiend zapísala ako krvavá grófka kúpajúca sa v krvi panien. Súčasťou nevestinho vena bol aj hrad Čičva. Grófka však na ňom pobývala len výnimočne. K legendám patria aj dohady, že i na samotnom hrade Čičva zmárnila dve slúžky. Potvrdené však nikdy neboli.
V roku 1610 dostala do vena hrad Alžbetina dcéra Katarína, ktorá sa vydala za Juraja Drugeta z Humenného. Týmto sa dostal hrad do rúk Drugetovcov, ktorí sa zaslúžili o jeho najväčší rozmach. Po ďalších zmenách majiteľov dal napokon po roku 1711 cisársky generál Lauckena hrad Čičva zbúrať.
Postupne ho opravujú
Vďaka obnove a prácam, ktoré na hrade prebiehajú už šiesty rok, hrad opäť rastie do krásy a je tiež obľúbeným miestom turistov a návštevníkov z celého Slovenska.
Prístup na hrad:
- autom na parkovisko za obcou Sedliská, odtiaľ pešo po kamenných schodoch a strmom chodníku asi 20 minút.
- pešo z obce Sedliská – Podčičva (autobusová zastávka) po zelenej značke asi 20 minút.
Vstup na hrad je voľný.