Snina bude meniť svoju klímu: Chystá centrálny park aj zelené strechy
Snina sa zapojila do projektu, ktorým chce zlepšiť a ozdraviť klímu v meste. V rámci neho sa v meste vybuduje a zrevitalizuje viacero objektov aj verejná zeleň.
Centrálny klimatický park, zelené strechy budov materských škôl, dažďové záhrady či nové stromové aleje pribudnú v najbližších troch rokoch v meste Snina.
Súčasťou projektu Snina – mesto pripravené na klimatickú zmenu s celkovými nákladmi vo výške približne 1,4 milióna eur má byť okrem realizácie 13 investičných akcií aj príprava Akčného plánu pripravenosti mesta na klimatické zmeny. Ako povedala primátorka mesta Daniela Galandová, úspech v grantovej výzve ministerstva životného prostredia umožní Snine „byť inšpirujúcim príkladom ostatným samosprávam, ako vedieť ozdravovať klímu miest a obcí“.
Zelené strechy aj dažďové záhrady
„Výzva bola veľmi inšpirujúca. Umožňovala totiž navrhnúť rôznu kombináciu rôznych aktivít a opatrení,“ ozrejmila Galandová dôvod, prečo sa mesto do výzvy programu Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy zapojilo. Do konca roka 2023 tak v blízkosti námestia vznikne nový centrálny klimatický park, samotné námestie podstúpi biotechnickú revitalizáciu zlepšujúcu jeho mikroklímu.
Objekty troch materských škôl získajú zelené strechy a budú zateplené. V areáli ďalších štyroch materských škôl, domova pokojnej staroby, športovej haly a v medziblokových priestoroch na miestnych sídliskách vzniknú dažďové záhrady. Tie majú majú okrem zlepšenia mikroklímy znížiť náklady na poplatkoch za vodné a stočné.
V rámci projektu mesto plánuje zrealizovať na Tarnovskom potoku, ktorý toto leto spôsobil dve povodne, protipovodňové a vodozádržné opatrenia.
Nový územný plán
„Ja osobne sa najviac teším na revitalizáciu historického parku, kde v jeho hornej terase budeme konečne po rokoch revitalizovať vzácne niekoľko storočné stromy a aleje, a rovnako na výsadbu nových stromoradí,“ doplnila Galandová. Mesto už v tých dňoch začína s rekonštrukciou verejného osvetlenia na Jesenského ulici, ktorá bola takisto súčasťou projektového zámeru.
Od Akčného plánu pripravenosti na klimatické zmeny, na ktorom bude mesto spolupracovať s jedným z partnerov projektu, Nórskym inštitútom pre biochémiu, primátorka očakáva „naučiť sa všetky ďalšie zámery realizovať systémovo a rešpektujúc nevyhnutnosť pripravenosti na klimatické zmeny“.
Poukázala pritom aj na skutočnosť, že mesto v rámci nového územného plánu pripravuje hromadnú aj individuálnu bytovú výstavbu či riešenia na podporu e-mobility. Medzi vstupnými podkladmi na prípravu dokumentu majú byť aj výsledky v meste aktuálne realizovaných projektov bezpesticídnych zón či pocitových máp.
Šetrenie výdavkov
Program je financovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu. Spolufinancovanie projektu zo strany mesta vo výške približne 360-tisíc eur podľa Galandovej realizáciu iných investičných akcií v najbližších rokoch neovplyvní. „Spolufinancovanie zahŕňa sumu 160-tisíc eur na rekonštrukciu verejného osvetlenia na ulici Jesenského, už schválenú z vlastného rozpočtu,“ vysvetlila.
Dodala, že spolufinancovanie je rozložené na tri roky, a že donori financujú projekt zálohovými platbami. Ako pripomenula, investičné akcie zrealizované v rámci projektu ušetria mestskému rozpočtu výdavky na prevádzku verejných budov, verejného osvetlenia či na poplatky za odvádzanie dažďových vôd z verejných priestranstiev. Energetické a zároveň ekonomické úspory má priniesť aj rekonštrukcia materskej školy v réžii tretieho z partnerov projektu, a to Rímskokatolíckej farnosti sv. Kríža vo výške takmer 260-tisíc eur.