S foťákom v ruke po Čertižnom: Táto dedina ukrýva nejednu zaujímavosť!

Obec Čertižné. Boli ste sa tam pozrieť alebo ste o tejto dediny už čo to počuli? Skrýva totiž nemálo zaujímavostí a prinášame vám niektoré z nich.

S obcou Čertižné v okrese Medzilaborce, ktorá leží v susedstve s Poľskom, sa spája najmä meno rusínskeho buditeľa Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho, ktorý je pochovaný na tamojšom cintoríne. Miesto posledného odpočinku tam našli aj ďalší významní Rusíni.

Pamätná tabuľa aj socha

Dobriansky bol politikom, publicistom a vedúcou osobnosťou rusínskeho národného obrodenia. Pôsobil na viacerých miestach, i v zahraničí. V Čertižnom mali veľkú rodinnú kúriu, ktorú po jeho smrti zapálili rakúski vojaci na začiatku prvej svetovej vojny pred očami jeho manželky. V dedine si ho pripomínajú aj pamätnou tabuľou na budove kultúrneho domu či drevenou sochou s jeho podobizňou v pamätnej izbe.

Vojnové cintoríny

Počas prvej svetovej vojny prebiehala v okolí Čertižného bojová činnosť, najmä na prelome rokov 1914 a 1915. Jej pozostatkom sú viaceré vojnové cintoríny v chotári. A je ich dokopy až 5. Jeden z nich je súčasťou toho civilného, ďalšie štyri sú nad obcou na hraniciach s Poľskom. K ich finálnej podobe a rozmiestneniu sa pristúpilo až po prvej svetovej vojne, a to z dôvodu, že v katastri obce evidovali veľmi veľa roztrúsených hrobov.

Čertižniansko-haburská vzbura

S históriou obce Čertižné v okrese Medzilaborce sa spája aj čertižniansko-haburská vzbura v roku 1935. Súvisela s exekúciami, ktoré začali v susedných dedinách Borov, Habura a neskôr aj v Čertižnom. Bolo to v období Veľkej hospodárskej krízy.

Viacerí občania prišli 14. marca spomenutého roku na pomoc a ochranu maloroľníka Dimuna, ktorému chceli exekútori vziať zo stajne kravu, no on sa im postavil na odpor. Demonštrovať bolo približne 100 ľudí. „Vypukol otvorený protest, v ktorom sa používali napr. kamene alebo palice na vyjadrenie nesúhlasu voči exekúciám,“ priblížil starosta obce Peter Tričák. Podľa dostupných informácií malo dôjsť pri výtržnostiach s četníkmi aj k výstrelom. Poškodená mala byť aj budova žandárskej stanice v Čertižnom.

Čertižniansko-haburskú vzburu v obci pripomína pamätná tabuľa na budove bývalej žandárskej stanice a obraz, ktorý je v pamätnej izbe v budove kultúrneho domu.

Čertižnianske lúky

Pred vstupom do dediny sa nachádza tiež prírodná rezervácia Čertižnianske lúky s rozlohou približne 1,39 hektára. Na jeseň zrealizované manažmentové opatrenia majú prispieť k regenerácii biotopov s výskytom iskerníka veľkého. Ten indikuje prítomnosť rašelinných biotopov, tiež podmáčaných a slatinných lúk.

V lokalite možno vidieť vŕbu päťtyčinkovú, popolavú, ušatú, ale aj jelšu lepkavú.„Zo vzácnejších rastlín sa tu nachádza približne deväť druhov rastlín z červeného zoznamu – vstavačovec fuchsov, májový, krúštik močiarny, vachta trojlistá, všivec lesný, ostrica žltá, valeriána celistvolistá a, samozrejme, iskerník veľký,“ vymenovala Anna Macková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK) s tým, že súhrn viacerých biotických aj abiotických faktorov vytvára podmienky na výskyt jedinečných druhov, ktoré sa v takom zložení inde nenájdu.

Pozorovali tu tiež 17 druhov machov a 140 druhov cievnatých rastlín. Negatívom je podľa jej ďalších slov orličník obyčajný a zlatobyľ kanadská, ktoré sa na ploche rezervácie začali expanzívne šíriť.

Sledujte nás aj na našom Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Humenného a okolia.

Zdroj: TASR