Rozhovor s riaditeľom FS Chemlon Humenné: Vystupovali už i v Afrike, no sníva o tomto!
Mnohí starí či mladí ľudia aj dnes žijú folklórom. A dôkazom je i Folklórny súbor Chemlon Humenné, ktorý uzrel svetlo sveta pred 45 rokmi.
Bol chladný deň neskorej jesene. Mrholilo a mrzlo a pred jednou z humenských kaviarní nás čakal v kontraste s týmto pochmúrnym počasím vysmiaty pán. O pár sekúnd sme už sedeli dnu a úsmev mu nezmizol ani počas ďalších desiatok minút. Stalo sa tak azda len na pár sekúnd, keď sa rozhovoril o nástrahách a problémoch, ktoré sa spájajú s vedením folklórneho súboru, ktorý je na naše pomery obrovských rozmerov. Ladislav Ferík začal pôsobiť vo Folklórnom súbore Chemlon Humenné len rok po jeho zrode, ktorý sa datuje do roku 1971. Dnes je jeho riaditeľom.
Prežil zriaďovateľa
V tomto roku oslavuje FS Chemlon teda už 45. narodeniny. Za ten čas si prešiel kadečím, veď prežil aj svojho zriaďovateľa, štátny podnik Chemlon. Bolo to v roku 1996, kedy sa stal občianskym združením. Dnes pozostáva z tanečného mládežníckeho kolektívu, detského tanečného súboru Chemloňáčik, ľudovej hudby Sokolej a speváckych skupín Hačure, Bosoročky a Bosorčatá. „Súbor má dnes do tých dvesto členov,“ prezradil nám na úvod rozhovoru jeden z jeho vedúcich a kľúčových ľudí, Ladislav Ferík.
Na troch kontinentoch
Súbor od svojho vzniku zaznamenal mnohé úspechy, vypichnúť z nich tie najväčšie nie je pre riaditeľa súboru práve najjednoduchšia otázka. Zo starých čias vyzdvihol napríklad účasť na známom festivale vo Východnej.
„Samozrejme radíme k nim aj zájazdy na zahraničné festivaly, vystupovali sme na troch rôznych kontinentoch – v Európe, Amerike a Afrike. V podstate od roku 1999 je to každý rok nejaký zahraničný zájazd. Ak mám vyzdvihnúť niektoré konkrétne, tak to bol festival v Egypte či v Istanbule, kde sme sa stali laureátmi,“ poznamenal L. Ferík.
Ako však vzápätí doplnil, zahraničné zájazdy sú dôležité, no ešte dôležitejšie sú pre neho osobne zájazdy do okolitých dediniek. „Mnohé z nich, keby som nechodil so súborom, ani neviem, že existujú. V sále je možno len 30 ľudí, lebo viac ich v dedine zrejme ani niet, ale keď človek vidí tých ľudí tam…“ naznačil veľavravne riaditeľ FS Chemlon.
Súbor kedysi a dnes
Kde vidí najväčší rozdiel medzi súborom kedysi a dnes? „V minulosti boli členmi súboru ľudia z práce, 90 percent z nich pracovalo v Chemlone. Chlapi nastupovali po vojenčine, dievčatá tiež okolo dvadsiatky. A kým oni začínali, dnes už v tomto veku súboristi končia.“
Zo sveta poprichádzalo do našich končín množstvo kdejakých moderných štýlov, čo sa týka tanca aj spevu, no stále sa podľa Ladislava Feríka nájdu medzi mladými mnohí, ktorí majú záujem práve o folklór. „Podľa toho, v akom množstve prichádzajú do Chemloňáčiku, je veľký záujem.“ Ako dodal, niektorí sa tam ocitnú možno aj na nátlak rodičov či starých rodičov, ktorí vo svojich ratolestiach vidia talentovaných umelcov, ale to sa postupom času vykryštalizuje. Tí najvytrvalejší a najtalentovanejší prechádzajú neskôr do Chemlonu. „Chlapcov je pomenej ako dievčat, ale tento problém tu bol vždy,“ podotkol s úsmevom riaditeľ FS.
Naš pan čisar
Ladislav Ferík okrem riaditeľovania v súbore pôsobil v minulosti ako jeho tanečník, donedávna ako vedúci tanečnej zložky a stále je členom speváckej skupiny Hačure. Ktorý z tancov je jemu srdcu najbližší? „Keď som ešte ja tancoval, tak to boli Hry na lúke. Teraz poviem Zamutovský čardáš, ktorý má veľký ohlas aj v zahraničí. Deti kedysi dlho dlho najradšej tancovali cigánske tance, dnes je to asi Zbojník.“ A čo jeho najobľúbenejšia pesnička z repertoáru skupiny Hačure? "Osobne mám najradšej pesničku Naš pan čisar, ktorú mám nastavenú aj ako zvonenie na mobile,“ dodal L. Ferík.
Moje sny
V závere nášho rozhovoru prirovnal fungovanie folklórneho súboru k fungovaniu športového klubu. Riadiť takýto obrovský kolos vôbec nie je jednoduché, práve naopak. V ťažkých chvíľach pomáha nadšenie, s ktorým súbor jeho vedúci členovia vedú. A kým v prípade športových klubov je strata kľúčového sponzora zväčša smrteľná, FS Chemlon to zvládol a obohacuje tunajších ľudí folklórom už 45 rokov.
Vytúženým snom Ladislava Feríka je, aby sa aj súčasná generácia tanečníkov dostala na festival do Východnej. A tým ďalším, aby súbor raz fungoval ako živý organizmus, bezohľadu na to, či v ňom budú konkrétni ľudia, ktorí ho dnes ťahajú.
