Neobyčajné polienko z Vihorlatských vrchov. Po 75 rokoch sa našiel stratený artefakt
Ešte počas 2. svetovej vojny ho zabavila vtedajšia štátna moc a dlho sa považoval za stratený. Na Zemplín sa po 75 rokoch vrátil nevšedný cirkevný artefakt.
Donedávna ešte strateným artefaktom je bukové polienko zobrazujúce pravoslávny kríž. Pátranie po ňom napokon prinieslo šťastie miestnemu historikovi Matejovi Starjákovi.
V januári 1941 si objednala vdova z niekdajšej obce Krášok (dnes súčasť Zemplínskej Širokej) palivové drevo z Vihorlatských vrchov. Jeden z dvojice chlapov, ktorý u nej pracoval, narazil na polienko, ktoré nemohol ani po dlhšej snahe rozrúbať. Klátik sa neskôr podľa ústnej tradície rozštiepil úplne iným smerom, ako narážala sekera. Ak by muža počúvala, v dreve by sa kríž nezobrazil.
Zobrali ho žandári
Žena hlásiaca sa ku gréckokatolíkom následne neobyčajné polienko odniesla kurátorovi pravoslávneho chrámu v Rebrine, ktorá sa neskôr spolu s Kráškom zlúčila do Zemplínskej Širokej. Polienko s krížom potom vystavili k verejnej úcte veriacich. Keďže sa pri ňom začali zhromažďovať ľudia nielen z blízkeho, ale aj širokého okolia začala sa o artefakt zaujímať vtedajšia moc.
„V období Slovenského štátu to začalo vyvolávať zlé domnienky, nakoľko všetko čo súviselo s pravoslávím sa v tom čase vďaka azbuke, cyrilike, spájalo so Sovietskym zväzom. Slovenský štát bol súčasťou koalície s hitlerovským Nemeckom. Pravoslávnych vtedy mali za sovietskych špiónov. Žandári teda asi po týždennom zhromažďovaní kríž zobrali,“ informoval súčasný správca pravoslávnej farnosti v Z. Širokej Marek Gubík s tým, že dlhé desaťročia sa o polienku nič nevedelo. Veriacim po ňom zostala ako pamiatka iba jediná fotografia.
Inzerát na internete
„Tento príbeh ma fascinoval už od mojich gymnaziálnych štúdií v 90. rokoch. Ako človeka, ktorý chcel študovať históriu a profesionálne sa jej venovať, ma zaujímali veci späté s istými záhadami typu – stratilo sa, nenašlo sa, stopy zmizli. Prebudil sa u mňa preto záujem aj o zmienený artefakt,“ ozrejmil historik Starják.
Informácie o polienku začal najprv zháňať v archívoch, no úspech sa dostavil až oveľa neskôr. „Pomohla svojím spôsobom náhoda. Napadlo mi uverejniť inzerát na internete, že kúpim vyobrazenie pravoslávneho kríža v bukovom polienku. Dlhú dobu sa nič nedialo, až ma jedného dňa skontaktoval jeden človek. Uviedol iba to, že je z východného Slovenska. Artefakt som potom od neho odkúpil za niekoľko stoviek eur,“ vysvetlil Starják s tým, že polienko následne zveril odborníkovi na zreštaurovanie a konzerváciu.
Vyobrazenie kríža zrejme nebude dielom prírody. „Osobne si myslím, že ho do bukového polienka niekto vložil, buď sa bál, alebo ho potreboval skryť. Možno kríž do kmeňa stromu niekto vložil úmyselne, aby v ňom zarástol a aby, ak sa časom zrúbe, sa v kmeni objavilo zobrazenie kríža,“ vysvetlil Starják. Zmienený cirkevný symbol mohol podľa neho niekto vložiť do dreva ešte desiatky rokov pred 2. svetovou vojnou.
Artefakt bude po opätovnom nájdení prístupný verejnosti na dvoch miestach. V mesiacoch september až február je toto znamenie kríža uložené v pravoslávnom Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Zemplínskej Širokej, v mesiacoch marec až august si ho veriaci môžu uctiť v pravoslávnom katedrálnom Chráme svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach.
