Narodil sa v Humennom, vyrastal v Papíne: Jeden z najtalentovanejších spisovateľov by mal dnes 50

Novinár a prozaik Václav Pankovčín by sa v pondelok 21. mája dožil päťdesiat rokov. Narodil sa 21. mája 1968 v Humennom, vyrastal v Papíne, takisto na východnom Slovensku. Po maturite vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave žurnalistiku. Bol redaktorom v denníkoch Smena, Sme a Pravda, súčasne učil na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Jeho tvorba

Prvé poviedky mu vyšli začiatkom roku 1989 v Dotykoch. V roku 1992 potešil deti dobrodružnými príbehmi Mamut v chladničke. Ešte v tom istom roku mu vyšla knižka pre dospelých čitateľov s názvom Asi som neprišiel len tak.

„Ide vlastne o súbor próz, ktoré spájajú postavy i miesto deja, východoslovenská dedinka s exotickým názvom Rantaprapán. Svojím spôsobom ide o akýsi voľne koncipovaný román, vytvorený akoby zo sklíčok čarovnej mozaiky, je každý kamienok osobitý a osobitne čarovný,“ uviedol o tomto diele portál osobnosti.sk. Špecifické videnie sveta, bohatú fantáziu, zmysel pre humor a najmä rozmer prirodzenej ľudskosti uplatnil Pankovčín v knihe próz Marakéš.

Po knihách Tri ženy pod orechom, Bude to pekný pohreb vydal prózu Polárny motýľ – priestor 3 × 4, ktorá vykresľuje študentské roky Patrika Danvela. Hrdina z malej internátnej izby „vie, čo je zmysel života: užiť si, žiť naplno a nehľadať nezmyselné nuansy tam, kde nie sú“. A tak si užíva svoje bratislavské študentské roky, hľadá svoju lásku i sám seba – a očakáva prílet svojho zázračného polárneho motýľa, ktorý ho vyslobodí z jeho ťažkostí.

V roku 1998 vyšla Pankovčínovi posledná knižka, ktorej vydania sa dožil, K-85 s podtitulom Príbeh o prerušenej mravčej ceste. Táto novela s autobiografickými prvkami odvodzuje svoj názov od lekárskej diagnózy K-85 (Pancreatitis chronica acuta exacerbans).

Niekoľko dní pred tragickou a náhlou smrťou dokončil Václav Pankovčín román Lináres. Výber z jeho poviedkovej tvorby vyšiel pod názvom Šicke me naše.

Postmodernista

Kritika zaraďuje spisovateľa Václava Pankovčína k postmodernistom. Inšpiroval sa najmä latinskoamerickou prózou, presnejšie tzv. magickým realizmom (napríklad Gabriel García Márquez). Mýty, ktorých je táto literatúra plná, sa u Pankovčína menili na paródiu – hoci nie vždy a všade. Bol to prozaik, ktorý mal zmysel pre humor, a táto črta poznačila väčšinu jeho diel. Pankovčína zaujímalo iracionálno, vplietal ho vždy do racionálnej situácie, kde vytváral prvok tajomného a nevysvetliteľného. Rád sa pohrával s časovou a priestorovou dimenziou. Pokiaľ išlo o čas, udalosti sa často dejú v opačnom poradí, rozprávač vopred vie, čo sa stane, akoby budúcnosť už bola prebehla.

Nádejný spisovateľ zomrel 18. januára 1999 v Bratislave. Portál osobnosti.sk o ňom uviedol: „Pracoval naplno, akoby tušil, že mu osud vymedzil iba tri desaťročia.“