Múzejníci si zapísali aj unikáty: Do Rohožníka, Ruskej Kajne či Víťazoviec sa chcú vrátiť
Vihorlatské múzeum (VM) v Humennom zdokumentovalo tradičnú architektúru všetkých obcí okresu. A zapísali si aj niekoľko unikátov.
Na projekte, ktorý podporil Fond na podporu umenia, pracovalo okrem iných päť fotografov. Pokračovať plánujú aj v Sninskom a Medzilaborskom okrese.
V priestoroch VM aktuálne prebieha výstava fotografií pod názvom Čo nám ostalo, ktorá je úvodným výstupom tohto rozsiahleho projektu s rovnomenným názvom. Realizovaný bol v spolupráci s fotoklubom Reflex. Jeho zámerom je prostredníctvom technickej, dokumentárnej a umeleckej fotografie zaznamenávať, odborne dokumentovať, skúmať a prezentovať súčasný stav tradičnej architektúry v spomínanom regióne. Na výstave možno vidieť 63 snímok zo všetkých obcí Humenského okresu.
KVÍZ: Pravda alebo čistý výmysel? Tvrdenia o Humennom, pri ktorých sa zapotíte
Aj unikáty
V teréne našli pracovníci aj množstvo ďalších zaujímavostí, ako je architektúra z nepálených tehál, vaľkov a takisto posuny kombinácie týchto tradičných postupov. „Čo sa týka toho funkčného využitia, dokumentovali sme obytné, hospodárske stavby, sakrálne prvky, ako sú kostoly alebo aj drobné prícestné kríže a podobne,“ uviedol etnológ VM Jozef Fundák s tým, že nečakal výskyt niektorých drevených stavieb a že ich bude až toľko. „Zapísali sme si aj niekoľko unikátov, kde by sme sa chceli vrátiť,“ spomenul v tejto súvislosti obce Rohožník, Ruská Kajňa či Víťazovce.
Okrem tradičnej architektúry zdokumentovali podľa jeho ďalších slov komplexne aj obec, čo je pre nich z hľadiska múzejnej činnosti dôležité. Išlo napr. o zábery na ulice, infraštruktúru alebo úpravu potokov.
Detailný materiál
Databáza dokumentačných fotografií bude podľa jeho ďalších slov slúžiť v budúcnosti napr. na porovnávanie. „Celkové pohľady na obce, ulice. Toto bude o niekoľko rokov taký materiál, že neviem, či sa do toho tak detailne niekto pustil na Slovensku,“ poznamenal s tým, že už teraz sa ukazuje význam toho projektu. „Volali nám napríklad kolegovia z michalovského múzea, že chcú zmapovať amerikánske domy na Zemplíne a preto chcú prístup do tej databázy, ktorú im my už môžeme poskytnúť. To mapovanie je teda dôležité aj pre iných vedeckých pracovníkov,“ zdôraznil.
Výstava vo Vihorlatskom múzeu v Humennom potrvá do 28. februára.
