Mnoho príbehov, jedno mesto: V kaštieli ožijú spomienky Humenčanov

Počuli ste o projekte Miznúci svet? Toto bude už jeho piate pokračovanie a prináša spomienky ľudí, ktorí sa narodili, žili alebo sú v kolorite mesta Humenné stále prítomní. Knižnú podobu projektu spolu s pripraveným programom predstavia autori v priestoroch humenského kaštieľa v stredu 28. decembra.

Bezprostredné zážitky

Celá myšlienka projektu je postavená na spolupráci s pamätníkmi. „Postupne som sa dostávala k ľuďom, ktorí boli ochotní zdieľať svoje príbehy,“ vysvetlila Mária Mišková z Vihorlatského múzea. Do prvého zošita sa dostali aj spomienky tých, ktorí už v tom čase nežili. Zväčša išlo o ich súkromné denníky, zápisky, zošity, ktoré na účely projektu ponúkli ich rodinní príslušníci. Podľa jej slov ide vždy o veľmi subjektívne osudy ľudí. „Sú to ich bezprostredné vnemy, zážitky, asi aj prehodnotené tým časom, ktorý uplynul,“ doplnila s tým, že za tých päť rokov sa v knihách objavili i spomienky ľudí žijúcich v Austrálii či Nemecku.

Dokument z roku 1937

Podľa slov Miškovej je v tomto roku zaujímavým príbeh rómskeho insitného maliara Aladára Kureja, ktorý rozprával o svojom detstve. V spomienkach rómskeho učiteľa Michala Kaša zas ožívajú osudy obyvateľov osady Podskalka, ktorá bola pre Humenčanov kedysi známa ako výletné miesto. „Vystúpi tiež v programe ako jeden z pamätníkov,“ dodala.

Iná časť spomienok je podľa jej slov venovaná Valaškovčanom, keďže na budúci rok uplynie 80 rokov od doby, keď boli obyvatelia tejto obce, kde sa v súčasnosti nachádza vojenský obvod, presťahovaní do priľahlej časti Humenného. „Bude projektovaný dokument z roku 1937, tiež bezprostredné rozprávania niekoľkých obyvateľov Valaškoviec,“ doplnila. Ďalšie spomienky patria časti Kudlovce či životu za malou železničnou stanicou.

Zaujímavosťou je, ako Mišková tvrdí, že elektronická podoba knižky sa dostala tiež medzi žiakov základnej školy. Prezentovali ju na hodinách regionálnej výchovy. „Deti zaujali spomienky staršej generácie a nárečie, v ktorom objavili slovíčka, ktoré už pomaly vymizli,“ uviedla s tým, že prednosť publikácie je práve v tom, že jej autori sa nesnažia výpovede respondentov upravovať. „Často sú v tých spomienkach aj prebraté slovíčka z maďarčiny alebo nemčiny, čo poukazuje na bohatosť vzťahov a súžitia jednotlivých národností,“ dodala.

Foto: ilustračné