Kto si neváži zvieratá, neváži si ani ľudí

Sobotný deň bol svetovým dňom ochrany zvierat. Tento deň bol ustanovený na Európskej konferencii ekológie vo Florencii v roku 1931. Cieľom je zdôraznenie práva zvierat na citlivé zaobchádzanie a vhodné podmienky na žitie. Deň je oslavou života zvierat, ich nezastupiteľnej úlohy v našom živote, oslavou vzťahu medzi ľuďmi a ríšou zvierat.

Humenský magistrát si však zvieratá zdá sa neváži. Nechá si po námestí pobehovať slona, vo veľkom podporuje propagáciu cirkusov, dovolí cirkusom predvádzať svoje predstavenia priamo v centre mesta, pod mestským úradom. Žeby naznačoval nejakú symboliku? Áno, myslím si, že sa rokovania mestských poslancov nedajú nazvať inak, ako cirkusom. Pevne verím, že po Novembri nastúpia do služby takí zástupcovia mesta, ktorí z mestskej zasadačky odstránia všetky cirkusantské predstavenia, a nahradia ich korektnou, čestnou diskusiou občanov, s občanmi, o občanoch. Zvieratá predsa patria do divočiny, a nie do mestských lavíc, či dokonca cirkusových klietok. A sme zasa pri téme. V niektorých krajinách sveta sú zakázané cirkusy so zvieratami. Tlieskať nad utrpením zvierat, ešte si k tomu za to zaplatiť a aby toho nebolo málo, tak si na to zavolať ešte malú dcérku, alebo syna, nie je tá správna výchova. Ak ste si to však ešte neuvedomili, tak ste sa možno nad tým takto, ako ja, nezamysleli. Nechcem Vám teraz písať, ako trpí zviera nie len tým bičovaním a drezúrou ale hlavne pobytom v malých klietkach, nákladných autách a v izolácii. Kto si neváži zvieratá, neváži si ani ľudí. Kto dovolí týranie zvierat v našom meste, nemá srdce na mieste. A kto nemá srdce na mieste, ten si zjavne nevie dať ani ruku na srdce. Ako poslanec MsZ sa zaväzujem, že by som sa snažil prijať všeobecné záväzné nariadenie o zákaze cirkusantských predstavení so zvieratami, po prípade, ak by k tomu boli nejaké zákonné dôvody, ktoré by znemožňovali takéto nariadenie prijať, určite by som hľadal cestu, ako túto formu „zábavy“ v našom meste obmedziť. Nemôžeme učiť naše deti o zvieratkách práve prizerajúc sa na utýrané slony, žirafy či levy.

Ďalším problémom mesta Humenné, čo sa zvierat týka, je odchyt túlavých psov. Každé mesto má podľa zákona zariadiť eliminovanie túlavých zvierat v meste, čo je v poriadku. Spôsob, akým to robí Humenné však vôbec nie je najideálnejší. Mesto Humenné platí nemalé finančné prostriedky pánovi z Trebišova, ktorý by sa mal o tento odchyt starať. Okrem financií, ktoré mu mesto za to platí mám informáciu, že čistokrvné psy predáva a tie ostatné utráca. Preto by som bol všetkými desiatimi za to, aby sa v meste zriadil menší psí útulok, kde by deti mohli psov venčiť, chodiť sa s nimi hrať či ich prikrmovať.

Všetko má riešenie, ak sa chce. Ako sa v posledných dňoch v médiách objavuje, zviera nie je vec. Skúsme zamerať výchovu deti o zvieratkách iným spôsobom, ako divadielkom na týranie, či kruté zabíjanie túlavých psov.

Martin Ruščanský, kandidát na poslanca MsZ v Humennom

Skúsme zastaviť cirkusy so zvieratami v meste Humenné*