Rôzne

Aké to tu bolo kedysi? Skôr narodení Humenčania zalovili vo svojich spomienkach

Do dávnejších čias Humenného sa je možné dostať prostredníctvom osobných príbehov desiatok Humenčanov a uchovaných záberov.

Ilustračný obrázok k článku Aké to tu bolo kedysi? Skôr narodení Humenčania zalovili vo svojich spomienkach
Zdroj: www.muzeumhumenne.sk

Návraty do detstva a mladosti 22 Humenčanov sprítomňuje šieste voľné pokračovanie Miznúceho sveta. A z malej publikácie, ktorú na začiatku tvorili spomienky troch pamätníkov, je dnes takmer 200-stranová kniha doplnená obrazovým materiálom.

Spontánny nápad

Ako informovala autorka projektu Mária Mišková, v príbehoch sú priateľstvá, lásky i návraty k ľudskej dobrote. „Prostredníctvom voľne prerozprávaných záznamov nás aktéri vťahujú do pulzujúceho mesta predvojnového, vojnového i povojnového obdobia, do jeho ulíc a uličiek, remeselníckych dielní, obchodíkov, holičských a kaderníckych salónov, do reštaurácií či rodinných domov a dvorov, ale aj na brehy Laborca, reflektujúc pritom dobovú realitu a jazyk,“ priblížila s tým, že sa vždy snažia osloviť čo najstarších ľudí.

Projekt vznikol podľa Miškovej spontánne v roku 2011. „Bolo to pri výstave, kde sme si spomínali na tvorbu humenskej insitnej maliarky Margity Krakovskej, a tú výstavu sme doplnili nejakými dobovými fotografiami a spomienkami. Odozva bola taká veľká, že ľudia ku mne pristupovali, aby sme v niečom takom pokračovali,“ povedala s tým, že projekt nie je historickým pramenným materiálom. „Ide o zbieranie osobných príbehov, reflexií ľudí, ktorí sa v Humennom narodili, vyrastali, tu žijú alebo sú nejako s týmto mestom zviazaní,“ priblížila.

Ďalšie pokračovanie

Najstaršia účastníčka doteraz mala podľa Miškovej takmer 99 rokov, najmladší účastník 63. „Takže sú to aj dosť veľké generačné rozdiely, teda aj miesta a obsah ich spomínaní sú v diametrálne odlišnom období. Sú to veľmi zaujímavé príbehy, lebo mesto sa menilo aj architektonicky, ale aj skladbou ľudí. V Humennom žilo viacero konfesií aj viacero národností. Rozprávalo sa tu okrem slovenčiny aj po maďarsky, aj po nemecky, takže aj tie spomienky ľudí sú bezprostredným autentickým záznamom ich rozprávania, v ktorom sú často aj nejaké anachronizmy alebo tie staré názvy a nárečové slová, ktoré tu boli používané,“ ozrejmila s tým, že v siedmom pokračovaní Miznúceho sveta by chceli pripraviť malý slovník výrazov, ktoré sa v Humennom od približne 20. do 70. rokov minulého storočia používali.

V období šiestich rokov sa na projekte autorsky podieľalo 62 pamätníkov a približne 20 ďalších ľudí prispelo písomnými materiálmi a fotodokumentáciou, ktoré sa dotýkajú príbehov ich rodín. „Už máme aj spomienky ľudí z Austrálie, Nemecka, Česka, ale aj Ameriky,“ poznamenala jeho autorka, ktorá je „mimoriadne vďačná všetkým tým, ktorí sú ochotní sa deliť, pretože je to spoločná práca“. S jedným účastníkom sa stretáva aj niekoľkokrát. „Ja som len takým tichým pozorovateľom a robím záznam príbehov ich života. Aj takouto formou sa ja viac dozvedám o svojom rodnom meste. Pre mňa je to veľmi prínosné,“ uzavrela.

Sledujte nás aj na našom Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Humenného a okolia.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM