Zaujímavá dedinka pri Šírave: Aha, akými lákadlami sa môže pochváliť!
Nachádza sa neďaleko. A môže sa pochváliť viacerými lákadlami. Predstavujeme vám zaujímavú dedinu ležiacu pri zemplínskom mori.
Zalužice ležia na Východoslovenskej nížine 3 kilometre východne od mesta Michalovce a 22 km západne od hraníc Slovenska s Ukrajinou. Obec je situovaná na hlavnej ceste európskeho významu E-50, spájajúcej Michalovce so Sobrancami a Vyšným Nemeckým. Ukážeme vám však viac než cestu na Ukrajinu, ktorou sa môžete cez dedinku vybrať.
Niečo pre milovníkov pohybu
V Zalužiciach je neoficiálna korčuliarska dráha. Mnohí pred rampou dole odparkujú svoje autá a vyberú sa na hrádzu na korčuliach, alebo si zabehať. A hore na ľudí čaká ďalšie lákadlo. Návštevníkom sa naskytne prekrásny pohľad na Šíravu.
Je pravdou, že občas tam veľmi fúka, ale niektorí túto záťaž pri športe považujú za skôr výhodu. Dolná alebo horná cesta, ktorá vedie ku hrádzi, neslúži len na športové účely, ale aj na príjemné prechádzky, či venčenie. Dole na balvanoch občas zazriete aj farebné kvetiny, pred Veľkou nocou ľudovo nazývané bahniatka.
Málokto však vie, že spomínaná hrádza je prevádzke už niekoľko desaťročí. V prípade stavby pri obci Zalužice ide o betónový, gravitačný, voľný, nehradený priepad. Budoval sa v rokoch 1961 až 1966.
Prečítajte si tiež: Keď je Havaj vzdialený čo by kameňom dohodil… 15 najzaujímavejších názvov obcí na východe
Slúži na odvedenie vody zo Zemplínskej šíravy do odpadového kanála pomocou korunových nehradených priepadov, hradeného dnového výpustu a výpustu v deliacom pilieri. Rekonštrukciou približne za jeden milión eur prešiel bezpečnostný priepad vodnej stavby Zemplínska šírava. Je dôležitý z hľadiska protipovodňovej ochrany.
Brehy plné lastúrnikov
V Zalužiciach môžete nájsť aj miesta, kde sa v blízkosti vodnej nádrže pasú kravy, či kozy. Keď sa vyberiete na Šíravu stačí nakuknúť cestičkou k poliam. Milovníkov zvierat čakajú aj ďalšie výjavy. V diaľke sa dá vidieť ešte zabudnutého bociana a kŕdeľ vtákov, ktorý vzletne, keď sa približujete, alebo kačky hneď pri brehoch. Na zem je potrebné sa poriadne pozerať tiež. Je plná korýtok.
Prázdne lastúrniky pútajú pozornosť návštevníkov. Brehy Šíravy pripomínajú v týchto dňoch morské exotické pláže posiate mušľami a ulitami. Pri poklese vodnej hladiny sa najmä pri výpustnej hrádzi pri obci Zalužice objavia tisícky plných, ale aj prázdnych lastúr korýtka rybničného. Tento mäkkýš má svoje telo ukryté v dvojchlopňovej schránke z lastúr.
Prečítajte si tiež: Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Humennom, o ktorých vie málokto!
Málokto taktiež vie, že kedysi sa uvažovalo, že práve Zalužice s Lúčkami budú rekreačnými strediskami. Napokon sa nimi stali obce na opačnej strane. A Zalužiciam ostala krásna príroda, mohutné stromy, ticho, v ktorom počuť vtáctvo, ale možno uzrieť i veveričky, či srnky. Toto miesto vyhľadávajú aj rybári a každoročne je tu aj súťaž Zemplínsky kapor.
Kultúrna pamiatka
Pre Zalužice je typický aj kostol pri hlavnej ceste. Gréckokatolícky chrám v Malých Zalužiciach sa začal stavať v roku 1923 a ukončený bol v roku 1924. Zaujímavé je, že chrám bol potom pravoslávny a potom opäť gréckokatolícky, ale to súviselo s vtedajšou politikou… V jeho vnútri môžete obdivovať staré drevené lavice, maľované stropy i zachytiť vôňu starých kostolíkov. Stále si zachováva svoj pôvab, ktorým sa vyznačujú práve staré kostoly. Veľa ľudí sa pri ňom zastavuje, alebo ho aspoň obdivuje z okna svojho auta.
Kto zavíta do Zalužíc, nemal by obísť ani kultúrnu pamiatku. Do zoznamu kultúrnych pamiatok bol zaradený druhý kostol, ktorý sa nachádza v časti Veľké Zalužice. Nájsť ho môžete na pravej strane smerom z Michaloviec. Prvá ulica pri vstupe do obce vás zavedie k rímskokatolíckemu kostolu sv. Petra a Pavla. Ten pochádza až z roku 1848.
Významná pre archeológov
Starší Zalužičania si spomínajú, ako ich susedia bývali až dole ulicou, v dnešnej Šírave. Ich domy boli zaplavené pri budovaní hrádzi a dnešnej Šíravy a dostali náhradné pozemky. Zemplínska obec na brehu Šíravy je jednou z najvýznamnejších archeologických lokalít na Slovensku. Zalužický kostrový hrob z raného neolitu, objavený v 90. rokoch minulého storočia, patrí k najstarším na území Slovenska.
Prečítajte si tiež: Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Kyskemencze ešte ako tak, ale Gruzovce sú víťaz :)
Pod prvé nálezy pochádzajúce zo staršej doby kamennej sa podpísala ešte v 50. rokoch výstavba vodnej nádrže Zemplínska šírava. V časti Veľké Zalužice sa vtedy našiel okrem paleolitickej industrie aj zlomok mamutieho kla. Oveľa zaujímavejší bol nález začiatkom 90. rokov pri poklese hladiny Zemplínskej šíravy. Objavili staroneolitické sídlisko, ktoré sa radí do okruhu kultúry s východnou lineárnou keramikou.
Pamiatky získané pri výskume zmieneného pohrebiska sú zaradeného do záverečného stupňa polgárskeho kultúrneho okruhu, ktorý je nazývaný podľa lokality Lažňany ako lažnianska skupina. Len máloktorá obec, respektíve jej časť sa môže pochváliť tým, že prepožičala svoje meno istému súboru nálezov, ktorý svojím osobitým prejavom v istom časovom úseku a na konkrétnom teritóriu charakterizuje prejavy hmotnej kultúry.
Foto: ilustračné
