V našom kraji si žijeme ako na Havaji. Dobre je i "smilníkom" pri jahodovom meste
Aj vy sa cestou naprieč krajom občas pousmejete nad bizarnými názvami miest a obcí? Niekto býva v jahodovom meste, iný na žihľave či v obci s teplotou.
Vitajte v našich veselých obciach a mestách! Veru, náš ľubozvučný materinský jazyk vie niekedy poriadne pobaviť. Stačí dobrá predstavivosť či dvojzmyselnosť a slovenčina je pestrá vo svojom písomnom aj ústnom prejave. Mnohé názvy sú opradené legendami a povesťami.
"Väčšina miest a obcí na Slovensku má svoj pôvod v historických udalostiach, ľudových povestiach, či v menách ich zakladateľov. Ich pôvod je podľa toponymického a geografického názvu – Ostrý grúň, podľa povesti – obec Nekrstenec. Dunajská Streda, Spišský Štvrtok, Spišská Sobota – toto sú názvy miest a obcí, v ktorých sa kedysi konali trhy – stredy, štvrtky, soboty boli trhovými dňami,“ objasňuje netradičné názvy etnologička a historička Katarína Nádaská.
Jahodová metropola?
Maďarskí a slovenskí historici sa dodnes nevedia dohodnúť, ako vznikol názov mesta Prešov. Naši južní susedia uvádzajú, že názov Prešov (po maďarsky Eperjes) je odvodený od slova jahoda (eper). Metropola Šariša je opradená i legendou, ktorá spomína pobyt uhorského kráľa Belu II. Slepého na miestach dnešného Prešova.
Čítajte aj: Nárečie v okolí Prešova skrýva naozaj krásne výrazy: Priznajte farbu, rozumiete vôbec týmto slovám?
Slepý kráľ sa stratil svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu Eperyesom (jahody).
Smilníkom je dobre!
Slovo nehanebného smilníka pripomína názov Smilno. Malebná obec v okrese Bardejov, ktorá píše svoju históriu už od roku 1250, sa rozprestiera pod Smilnianskym vrchom a nachádza sa v regióne Šariš. Samotný názov obce Smilno je slovenského pôvodu a pôvodne znie Smilné, z ktorého potom vznikol v stredoveku maďarský názov Scemelnye (Zemelne).
V staroslovenčine slovo „smil“ znamenalo „dobre“. Podľa toho by názov mohol znamenať dobrú zem.
Úsmevný názov má obec Pichne (okr. Snina), kde sa kedysi vyrábali kopije. Nie veľmi slovenský názov nájdeme aj v písomnej zmienke o Hertníku (okr. Bardejov) z roku 1351. Obec pod názvom Herkenecht v preklade znamená „Pánsluha“.
Pod týmto nemeckým názvom, ale v rozličných hláskových obmenách /Herknecht, Kerknecht/, sa vyskytuje aj v písomnostiach z 15. a 16. storočia. Názov vznikol pravdepodobne prevzatím prezývky muža, ktorý mohol byť prvým miestnym šoltýsom.
Bývajú na žihľave
Ak prechádzate bardejovským okresom, natrafíte aj na obec Koprivnica. V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Kaproncha – volala sa tak preto, lebo tu boli iba pánske dvory a k nim patriace služobníctvo. Názov je maďarskou podobou pôvodného slovenského názvu Koprivnica, ktorý má koreň v slove kopriva (žihľava). Odvodenie názvu svedčí o tom, že sídlisko vzniklo na mieste, kde hojne rástla žihľava.
Čítajte aj: Fóry z úst Michala Hudáka sa v Prešove stali legendárnymi: 7 hlášok, na ktoré sa nedá zabudnúť!
Proč? Nie, nejde o české „prečo“. Prvá zmienka o obci v prešovskom okrese je z roku 1423, keď bol používaný názov Procz. Je možné, že dedina bola založená práve v období príchodu Germana do Chmeľovca. Neskorší maďarský názov znel Porocs a súvisí so slovom tesári.
Život ako na Havaji
Legenda sa spája aj s obcou Víťaz (okr. Prešov). Medzi nimi aj tá , že názov usadlosti vznikol pri páde Tatárov, keď miestna osadníčka zabila vodcu tatárskej tlupy, ktorá po tomto hrdinskom čine utiekla. Lenže ani táto legenda sa nepričinila o názov prvej usadlosti. Už pred tatárskym vpádom roku je nepriama zmienka z roku 1220 o Viťazskom potoku v listine uloženej v Košickom mestskom archíve.
Ak má niekto teplotu v regióne Horného Šariša, možno je práve z Ortuťovej (okr. Bardejov). V obci Kríže praobyvatelia nemali bolesti, ale pracovali ako poľnohospodári, drevorubači a predávali dosky.
V kraji nájdeme Kolbasov, na Hornom Zemplíne v okrese Humenné je obec Zubné. Ľudia si tu tiež možno žijú ako na Havaji. Havaj je názov obce, ktorý je odvodený od mena zakladateľa – šoltýsa Havaja z roku 1403. Dotieravý hmyz evokuje obec Švábovce. V obci Soľ sa už v 12. storočí povrchovo ťažila soľ a viedla tadiaľ aj tzv. soľná cesta.
Na to, aby sme sa vybrali do Jeruzalema či Kuvajtu, nepotrebujeme vycestovať za hranice. Nebojsa, Svetlice, Vybúchanec, Chalupy, Nesluša, Naháč či Krvavé Šenky. I tieto názvy nájdete na mape nášho malého Slovenska!
Čítajte aj: Teraz v sebe našinca zapriete len ťažko: Týchto 15 východniarskych hlášok doslova zľudovelo!
