Rady policajtov, ako predísť znásilneniu: Dámy, toto si určite prečítajte!
Chvíle, ktoré naháňajú už len pri zbežnej predstave v ženách hrôzu. Obete znásilnenia to, čo sa im stalo, len tak ľahko nedokážu vytesniť z pamäte. Policajti zverejnili rady, ktoré by ženám mali pomôcť predísť tomu najhoršiemu. Prečítajte si, ako účinne predchádzať znásilneniu.
Čo pomáha predísť znásilneniu?
- vyhýbať sa opusteným miestam bez pohybu ľudí, tiež odľahlým parkom s neprehľadnými plochami a miestam, kde sa zdržiavajú podozrivé osoby (pod vplyvom drog, alkoholu, a podobne),
- vo večerných hodinách sa vo všeobecnosti vyhýbať „rizikovým“ miestam a je tiež vhodné nemať v slúchadlách nahlas pustenú hudbu, ktorá znižuje našu ostražitosť,
- do bytového domu nevstupovať sama, ale požiadať niekoho o doprovod (aj v dome, kde máme bydlisko sa môže ukrývať násilník a čakať na príležitosť),
- byť opatrný v spoločnosti, kde sa konzumuje alkohol, prípadne sa jej úplne vyhnúť, pretože alkohol môže podporovať násilné správanie útočníka,
- nedávať zmiešané sexuálne signály, teda zbytočne neprovokovať,
- byť pripravená na nutnú obranu, mať poruke v pohotovosti napríklad slzný sprej a podobne,
- nezostávať sama a chodiť vždy v sprievode priateľov alebo známych osôb,
- psychológovia tiež odporúčajú dôverovať svojim inštinktom.
Čo robiť, ak dôjde k znásilneniu?
- je potrebné zabezpečiť miesto činu, nehýbať s vecami a nikoho do príchodu polície na miesto nepustiť,
- veci ako oblečenie, či posteľnú bielizeň neprať, sú potrebné kvôli stopám,
- ihneď znásilnenie oznámiť polícii (v praxi sa totiž stretávame s prípadmi, že obete nahlásia znásilnenie až po niekoľkých dňoch, čo sťažuje dôkaznú situáciu),
- pri znásilnení je potrebné zvážiť svoje možnosti obrany (na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa),
- zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,
- snažiť sa nepodľahnúť panike,
- nevyhrážať sa páchateľovi, že bude udaný na políciu,
- zdôveriť sa svojim blízkym (rodina, priatelia), prípadne zavolať na telefonickú linku podpory,
- psychológovia odporúčajú „prebrať nad svojim životom opäť kontrolu“, čo znamená robiť svoje vlastné rozhodnutia.
Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom znásilnenia?
- vždy je potrebné zvážiť svoje možnosti brániť obeť znásilnenia, či sa obranou nevystavíme riziku, najmä ak má útočník zbraň,
- je potrebné okamžite volať pomoc a privolať políciu, nespoliehať sa na to, že to urobí niekto iný (takzvaná „rozptýlená zodpovednosť“),
- zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,
- využiť modernú technológiu na zachytenie páchateľa ako aj samotného incidentu s ohľadom na svoju vlastnú bezpečnosť (fotografovanie, videozáznam mobilným telefónom, prípadne kamerou, či fotoaparátom, ak je k dispozícii).
Čo často obete násilia prežívajú?
Podľa psychológov je normálne, ak osoby, ktorých reakcie boli poznamenané intenzívnym strachom, bezmocnosťou alebo hrôzou, opätovne prežívajú traumatickú udalosť v spomienkach, snoch a vyhýbajú sa podnetom, ktoré traumu pripomínajú. Takýto stav môže trvať aj šesť mesiacov po závažnej traumatizujúcej udalosti. Ide však o normálnu a prirodzenú reakciu na nenormálnu situáciu.
Pre zmiernenie následkov traumy je vhodné obrátiť sa na odborníka (psychológ, psychiater). Takúto pomoc by mali vyhľadať osoby, ktoré zažili alebo boli svedkom udalostí, týkajúcich sa zabitia, vyhrážania sa alebo ublíženia na zdraví inej osobe, tiež ak boli vystavené výnimočnému psychickému alebo fyzickému stresu počas kratšieho alebo dlhšieho časového obdobia.
Foto: flickr.com