Problém mladých ľudí: Krajské školstvo vychováva novodobých otrokov

Absolventi škôl sa nevedia hýbať v živote

Pavol Gašper hodnotí starostlivosť o stredoškolské budovy podľa slovenských podmienok ako štandardne nízku. Podľa neho je čo robiť, aby sa skvalitnila samotná infraštruktúra. Najväčším nedostatkom stredných škôl je však to, že mladí ľudia končia štúdium a nevedia sa hýbať v živote. „Vyštudovali odbory, v ktorých sa tu nedá zamestnať. Je potrebné prehodnotiť skladbu študijných odborov, otvoriť moderné a atraktívne odbory, prehodnotiť skladbu stredných škôl,“ konštatoval Gašper, podľa ktorého je dôležité vedieť, či absolventi stredných škôl smerujú na vysoké školy, do práce alebo na úrad práce a ak idú do zamestnania, či sú aj zamestnaní v odbore, ktorý vyštudovali.

So systémovým problémom súhlasí aj vedúca školského úradu Alena Madzinová. „Vláda, keď vynakladá peniaze na školstvo, tak to prezentuje ako vysoký výdavok. Nepovažuje ho za investíciu, ktorá je zmysluplná a v budúcnosti zhodnotiteľná v podobe vzdelaných ľudí,“ povedala Madzinová, ktorá sa v PSK venuje školstvu aj ako krajská poslankyňa. “Stretávam sa s tým, že rodičia nahovoria svojim deťom ako nepotrebujú vzdelanie – prácu im vedia zabezpečiť aj bez školy. Vzdelanie je základom fungovania modernej krajiny. Len vzdelaní ľudia môžu vytvoriť dobre fungujúcu spoločnosť,“ vysvetlila poslankyňa.

Problém zamestnania sa bez praxe

Podľa popradského kandidáta na župana PSK je dôležitá aj možnosť praxe. „Vedenie krajského školstva ako aj samotné vedenie kraja musí viac rozprávať s podnikmi a podnikateľmi, ktorí potrebujú určité profesie. V tom momentálne v našom kraji nevidím rovnováhu,“ hodnotil Gašper. Mladým treba ponúknuť študijné odbory, v ktorých majú perspektívu zamestnať sa. „Vyštudujú manažment a nevedia pôsobiť v žiadnej profesii. Manažovať nič, znamená byť nezamestnaný. Človek musí v prvom rade niečomu rozumieť, povyrásť v tom a až potom môže byť manažérom,“ vysvetlil popradský exviceprimátor, ktorý je povolaním manažér.

Spoľahnúť sa na seba, nie na zahraničie

Pavol Gašper vidí krok vpred v zriadení povinného prvku výučby – podnikania, na stredných školách. Mladí ľudia by sa naučili, čo je to firma a ako funguje. „Vrcholní politici nám stále vtĺkajú do hlavy potrebu priniesť zahraničných investorov, ktorí všade, kde prišli, narobili novodobých otrokov, pracujúcich za minimálnu mzdu. Pritom im nezáleží na vzdelaní zamestnancov. V súčasnosti sa u nás len v minimálnej miere tvoria podmienky pre to, aby sme našich ľudí naučili podnikať a svedomito pracovať s firmou,“ doplnil popradský manažér.

V Estónsku podporujú malé a drobné rodinné podniky. Je to jedna z mála krajín Európskej únie, ktorá vykazuje prebytkový rozpočet. Tu vidí Gašper priestor, kde by sa malo viac angažovať aj vedenie PSK. „Nemám žiadne ilúzie, že mladý absolvent si hneď zriadi živnosť a bude úspešný. Bude však vedieť rozmýšľať v týchto dimenziách a bude schopný i ochotný vstúpiť na trh s vlastným podnikom,“ uzavrel kandidát na prešovského župana, podľa ktorého ísť formou domáceho podnikania je schodná cesta pre národnú i krajskú ekonomiku.

(Politická reklama) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy.