Prichádza zmena času. Prečo si dať pozor na zdravie?

Posledná októbrová nedeľa už tradične prináša zmenu času, ráno o tretej sa ručička posúva na 2.00 h. Dlhšie si pospíme, dni budú kratšie.

Už je to vyše 230 rokov, čo s myšlienkou zmeny času prišiel americký osvietenský mysliteľ a Fyzik Benjamin Franklin. Nápad ale reálne kontúry dostal až na začiatku 20. storočia, keď ho v eseji Mrhanie denným svetlom pripomenul britský staviteľ William Willet.

Na Slovensku sa s táto idea preniesla do praxe počas I. svetovej vojny – ale len na dva roky (1915 a 1916) a potom aj v 40. rokoch minulého storočia. Od 1979 už platí pravidelná zmena času, ktorá je v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie.

Letný čas trvá na Slovensku sedem mesiacov, zvyšných päť je tu zimný.

PREČÍTAJTE SI: Chcete pri vykurovaní naozaj ušetriť? 10 tipov, ako na to

Argumentuje sa šetrením energie

Je to proti prírode, hovoria odporcovia, ktorí sú konfrontovaní názorom, že sa takto šetrí na elektrickej energii. Podľa zistení BBC sa v Európe ušetrí približne osemnásť percent energie, čo nie je zanedbateľné číslo. Aj napriek tomu však silnejú kritické hlasy.

„Nemá to žiadne rozumné opodstatnenie,“ hovorí na tému zmena času Christopher Barnes, profesor pôsobiaci na Washingtonskej univerzite. „Astrofyzika je jedna vec a ekonomický pohľad druhá. Jednoducho povedané, človek sa môže snažiť akokoľvek chce, prírodu neovplyvní. Navyše ani ekonomický dopad nie je taký, ako to pred rokmi niekto vypočítal,“ dodáva.

„Najefektívnejšie využitie denného svetla v prípade zmeny času je možné pozorovať okolo rovníka. Tu je najväčší rozdiel v počte hodín denného svetla v lete a v zime,“ hlási National Geographic.

Jedinou európskou krajinou, ktorá tento prechod nepodporuje je Rusko. Podľa výpočtov to nemá na ekonomiku žiadny zásadný vplyv. S návrhom pred rokmi prišiel prezident Putin.

PREČÍTAJTE SI: 10 tipov, ako jazdiť v jesennom počasí: Nástrahy čakajú na vodičov i chodcov

Záťaž na zdravie

Proti meneniu času sú aj psychológovia, ktorí poukazujú na to, že „stratou“ denného svetla (menší prísun vitamínu D, pozn.) sú ľudia viac náchylní k depresiám, menej času trávia vonku, v prírode, čo neprospieva ich fyzickému ani duševnému stavu.

Dokonca existuje štatistika, ktorá hovorí, že pri zmene zo zimného na letný čas stúpa počet infarktov až o približne 20 percent. Britský Guardian zasa zistil, že po prechode na zimný čas stúpa kriminalita až o zhruba 40 percent.

„Rozlišujeme dva typy ľudí. Sovy, ktoré radi dlho spia a škovránky, pre ktoré je typické skoré vstávanie. Počas tohto jesenného prechodu viac trpí druhý typ,“ hovorí neurologička Eva Feketeová.

Dobrou radou je viac relaxovať, vyhýbať sa stresu, dopriať si dostatok odpočinku, pretože ľudské telo potrebuje na zvládnutie časového posunu niekoľko dní. V prípade prílišného „naháňania sa“ hrozia migrény, strata nálady, koncentrácie (výstraha najmä pre šoférov) i zdravotné komplikácie.

PREČÍTAJTE SI: Jesenná depresia je tu v plnej sile. Ako ju spozorujeme a ako sa s ňou vyrovnať?

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame