Pohľad historika: Cintorín v Stakčíne je zaujímavým a jedinečným miestom

Cintorín v obci Stakčín v Sninskom okrese je aj z pohľadu historika zaujímavým a jedinečným miestom na Slovensku. Tvrdí to Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie Beskydy. Nachádza sa tu totiž exhumovaný cintorín z vysťahovanej obce Starina, sú tu pochovaní vojaci z prvej svetovej vojny, hrobové miesta majú miestni obyvatelia, na okraji cintorína nelegálni migranti, ale aj Židia. „Už len na samotnom vojnovom cintoríne narátame niekoľko desiatok národností vojakov, ktorí tu sú pochovaní,“ dodal.

Podľa slov starostu obce Jána Kerekaniča bol starinský cintorín presťahovaný do Stakčína z toho dôvodu, že táto obec bola jedinou, ktorú v rámci výstavby vodárenskej nádrže zaplavili vodou. Exhumované pozostatky sú uložené pod veľkou mohylou. „Aj teraz sa stáva, že niektorí z rodákov zo Stariny alebo ich príbuzní majú požiadavku, aby bol zosnulý pochovaný práve na cintoríne v Stakčíne,“ vysvetlil starosta.

Zaujímavosťou je, že na pôvodnom cintoríne v obci Starina boli uložené aj pozostatky nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny. Miestni obyvatelia o nich podľa slov Kerekaniča do exhumácie nevedeli. Previezli ich do Stakčína, kde ich opätovne pochovali, ale začiatkom 90. rokov ich vybrali a premiestnili do Hunkoviec vo Svidníckom okrese.

Na okraji civilného cintorína je pochovaných tiež päť migrantov, ktorých telá sa našli v katastri obce Stakčín. „Ja už som desiaty rok starosta, pochoval som posledných dvoch,“ vysvetlil Kerekanič s tým, že identita štyroch z nich známa nie je. „V tom poslednom hrobe leží žena zo Somálska. Prišli sem rodinní príslušníci z Viedne a identifikovali ju podľa fotografií na polícii,“ uviedol. Náklady na pochovávane a starostlivosť o hrobové miesto znáša obec. "Aj keď nevieme, odkiaľ títo ľudia sú, ale sú to ľudia a treba sa k tomu postaviť s úctou a pietou,“ skonštatoval.

V katastri obce Stakčín sa nachádza desať cintorínov z prvej svetovej vojny, jeden z nich je priamo v dedine. Podľa slov Drobňáka je tu pochovaných vyše 960 vojakov, ktorí zahynuli buď počas bojovej činnosti, ktorá sa odohrávala neďaleko obce, alebo zomreli v poľnej nemocnici. V čase vojny tu totiž bola rozšírená cholera a týfus.

Zaujímavosťou je, že vedľa seba sú pochovaní aj nepriatelia – ruskí vojaci a vojaci rakúsko-uhorskej armády. „Keď sa pozrieme, čo kríž, to nejaký človek a nad ich pokojným spánkom bdie veľký starý dub,“ dodal Kerekanič.

Foto: ilustračné